Pred 100 rokmi sa narodil významný jazykovedec Jozef Mistrík

Špania Dolina/Bratislava 2. februára (TASR) - Jozef Mistrík, patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej jazykovedy. Venoval sa jej od začiatku 60. rokov minulého storočia. Významne sa zaslúžil o rozvoj slovenskej štylistiky a lexikografie, o výskum gramatickej stavby súčasnej spisovnej slovenčiny a o rozvoj slovakistiky v zahraničí. Od narodenia Jozefa Mistríka, jazykovedca, literárneho vedca, esejistu, vysokoškolského pedagóga, uplynie v utorok 2. februára 100 rokov.

Významný jazykovedec a pedagóg Jozef Mistrík mal mimoriadne široký vedecký záber. Vydal viac ako sto knižných publikácií a ďalšie stovky vedeckých štúdií či článkov. Zo začiatku vyučoval stenografiu a strojopis, podieľal sa na vypracovaní druhého stupňa krátenia stenografie i na vytvorení skratkopisu Braillovho písma pre nevidiacich. Zaoberal sa aj gramatikou, morfológiou slovenčiny, syntaxou, slovosledom, štylistikou, rétorikou či komunikáciou v najširšom význame.

Jozef Mistrík sa narodil 2. februára 1921 v Španej Doline. Po absolvovaní banskobystrického učiteľského ústavu študoval slovenský a ruský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ či stredoškolský profesor.

V rokoch 1954-1960 bol výskumným pracovníkom a neskôr riaditeľom Štátneho stenografického ústavu v Bratislave. Organizoval odborné školenia pre stenografov a s poprednými stenografmi vypracoval vyšší, takzvaný druhý stupeň krátenia, ktorým sa zvýšila efektívnosť stenografov o desiatky percent.

Z oblasti strojopisu, grafológie či stenografie vydal publikácie ako Abeceda sekretárky (1968), Rýchle čítanie (1980), Grafológia (1980), alebo Kurz grafológie (1995).

Jeho ďalšími pôsobiskami boli Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) a Slovenská akadémia vied (SAV). Počas svojho života zastával aj post hosťujúceho profesora na nemeckej univerzite v Kolíne nad Rýnom, na ruskej Štátnej univerzite M. V. Lomonosova v Moskve i na univerzite v Sheffielde a v Oxforde. Profesor Mistrík bol členom vedeckých spoločností doma i v zahraničí a predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti, kde založil zborník Zápisník slovenského jazykovedca.

Ťažiskom vedecko-výskumnej činnosti Jozefa Mistríka boli najmä štylistika, poetika, jazykoveda, gramatika či rétorika. Neskôr výskum rozšíril aj na umeleckú literatúru, drámu, umelecký prednes či recitáciu. Všetkým týmto oblastiam venoval viacero publikácii ako napríklad Praktická slovenská štylistika (1961), Slovenská štylistika (1965), Štylistika slovenského jazyka (1970), Slovenčina pre každého (1971), Kapitolky zo štylistiky (1977), Dramatický text (1979), Jazyk a reč (1984), Moderná slovenčina (1988).

Bol vedúcim editorom a spoluautorom Encyklopédie jazykovedy (1988). Pripravil tiež niekoľko desiatok učebníc a príručiek. V diele Štylistika, ktoré sa v rokoch 1961 - 1985 dočkalo siedmich vydaní, položil teoretické základy štylistiky.

V knižných publikáciách Človek na obrazovke (1982), Variácie reči (1988), Vektory komunikácie (1990) a Pohyb ako reč (1998) sa venoval verbálnym a neverbálnym komunikačným prostriedkom v jazyku, literatúre i v elektronických médiách. Pre nepočujúcich spoločne s Štefanom Csonkom a s Ladislavom Ubárom vydal Frekvenčný slovník posunkovej reči (1986).

Nezanedbateľné výsledky dosiahol aj v organizovaní a zveľaďovaní letnej školy Studia Academica Slovaca, ktorú viedol v rokoch 1972-1991.

Za svoju prínosnú celoživotnú prácu získal mnoho ocenení, medzi inými zlaté medaily Univerzity Komenského a SAV, Zlatú medailu cti Univerzity v egyptskej Káhire.

V roku 2014 udelil prezident Slovenskej republiky Jozefovi Mistríkovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti slovenskej jazykovedy.

Profesor Jozef Mistrík zomrel 14. júla 2000 v Bratislave